AI a Human-First obsah

Objednáte si mikinu v e-shope. Na fotke sedí presne tak, ako ste chceli. Keď príde balík, farba je iná, švy sú inde a materiál pôsobí ako z úplne iného produktu. Reklamáciu vám vybavia, možno sa aj ospravedlnia. Nikto vám ale nepovie nahlas, že tá fotka bola od začiatku vygenerovaná a nikto sa nenamáhal skontrolovať, či sa vôbec podobá na to, čo majú na sklade.

Lenivosť v obale AI 

AI dnes patrí do bežnej marketingovej práce a to sa asi nezmení. Rozhoduje to, čo firma urobí s časom, ktorý pri tom ušetrí. Pri veľkých firmách navyše neobstojí ani výhovorka na rozpočet: na rozdiel od malého e-shopu majú na kvalitnú produkciu peniaze, takže pár stoviek eur ušetrených na fotení nie je skutočný dôvod. Ide skôr o autenticitu. 

Nie každý vie AI generovaný obsah spoľahlivo rozpoznať, najmä ak si sám nikdy nesadol k promptu a nesledoval, čo z neho reálne vypadne. Bez tejto skúsenosti si človek v hlave nesie starší, hrubší obraz toho, ako AI vizuál vyzerá, kým nástroje samotné medzitým výrazne pokročili. Podľa mňa v tom hrá rolu aj vek, mladší ľudia s týmito nástrojmi bežnejšie prichádzajú do kontaktu a vedia lepšie odhadnúť, čo je ešte reálna fotka a čo už nie. Toto sa však týka hlavne obrázkov a videí. Pri texte je situácia iná, dnešné jazykové modely píšu natoľko plynulo, že rozoznať AI vetu od ľudskej je čoraz ťažšie, možno už aj nemožné. Tá časť publika, ktorá rozpozná, že ide o AI, začne danej reklame alebo značke dôverovať menej. A ak k tomu obrázok ani poriadne nevyzerá, teda pôsobí lacno alebo skreslene, nejde už len o použitie AI. Je to čistá lenivosť. 

Sú aj situácie, kde by AI nemala vstupovať vôbec. Vymyslený citát reálneho zákazníka. Štatistika, ktorú si model jednoducho dopočítal. Alebo tvár, ktorá má vyzerať ako skutočný človek odporúčajúci produkt. Pri takýchto tvárach sa často objaví takzvaný efekt uncanny valley, ten nepríjemný pocit, že niečo takmer vyzerá ako človek, ale niečo na ňom nesedí. Divák to zachytí, aj keď nevie presne pomenovať prečo, a taká tvár potom pôsobí skôr rušivo než presvedčivo. Tam nejde o štýl ani o estetiku, ale o dôveryhodnosť celej komunikácie a riziko, že to dopadne zle, je príliš vysoké na to, aby sa oplatilo skúšať.

Kreatívny riaditeľ jednej z väčších reklamných agentúr to raz zhrnul výstižne: k 80 % hotového výsledku sa s AI dostanete rýchlo. Tých zvyšných 20 %, čo rozhoduje o tom, či niečo vyzerá profesionálne alebo lacno, vyžaduje rovnakú trpezlivosť ako predtým.

Čo hovoria čísla 

Podľa Baymard Institute je obrázok prvá vec, ktorú si človek na produktovej stránke všimne, ešte pred názvom aj popisom. Platí to pre 56 % ľudí. Fotka teda nie je doplnok, je to prvý a často jediný dôkaz, že produktu vôbec možno veriť. Text si zákazník vie dodatočne overiť, prečítať recenzie, spýtať sa niekoho. Obrázok dostane ako úplne prvý signál, skôr než si stihne vytvoriť akýkoľvek iný názor.

Ako veľmi to dokáže zmeniť výsledky, ukazuje príklad jednej odevnej značky. Tá nasadila na 240 produktov fotky z AI generátora tretej strany. Do 45 dní bolo 31 % záznamov označených ako neautentické, konverzia klesla na 1,2 % a vrátenia stúpli na 41 %. Po prechode na reálne fotenie sa konverzia zvýšila na 2,7 % a vrátenia klesli na 28 %, a to do dvoch mesiacov.

Skrývať sa už nepôjde 

Od 2. augusta 2026 musí byť obsah vytvorený AI v celej EÚ, teda aj na Slovensku, strojovo čitateľne označený, teda text, obrázky, zvuk aj video. Firmy, ktoré doteraz počítali s tým, že si to nikto nevšimne, budú musieť svoj postup priznať nahlas, inak riskujú pokutu do 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového obratu. Zákazník sa to napokon dozvie tak či tak. Otázka je len, či mu to povie firma sama, alebo recenzia pod produktom.

Prečo vyhráva nedokonalý autor 

AI nikdy nepovie, že niečo ešte nie je hotové. Nemá vkus, ktorý by odmietol slabý výsledok. To rozhodnutie robí vždy človek, aj pri fotke produktu, aj pri texte. AI dá kostru za pár sekúnd. Vlastný názor, konkrétny príklad, niečo, za čím si stojíte, do toho musíte vložiť sami. 

Podľa mňa by AI nemala fungovať tak, že za vás preberie celé rozmýšľanie a vy jej už len zadávate príkazy. Ak niečomu nerozumiete a necháte to vyriešiť AI, mali by ste sa k tomu vrátiť a pochopiť, o čo ide, nie sa spoliehať len na hotový výsledok. Kto to robí pravidelne, podľa mňa postupne stráca vlastnú kreativitu a odúča sa kriticky myslieť, lebo túto prácu neustále necháva na niekoho iného. To isté platí aj pri tvorbe obsahu, keď niekto výstup z AI skopíruje a nepremyslí si ho sám. 

Práve to je rozdiel medzi AI ako pomocníkom a AI ako výhovorkou. 

Filip Kušnír

Data Analyst Trainee • Performance Media